-A A +A
panorama

Pamiatky

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Zvláštnosťou Trávnice bolo päť kaštieľov, ktoré sú zároveň aj jej históriou. Najstarší, „kúnovský“ nemal poschodie a patril rodine Baloghovcov. Posledný z rodiny, Ján Balogh, stál v revolučných rokoch 1848-49 proti cisárovi. Cisárska vláda ho navyše obviňovala z účasti na zavraždení rakúskeho ministra Lamberga. Balogh si dal v podzemí vybudovať tajné chodby, v ktorých sa skrýval. Až v roku 1859 bol amnestovaný a mohol sa vrátiť z cudziny, kam utiekol, pretože v podzemnej skrýši dlho nevydržal.

Kaštieľ Balogovcov

Kaštieľ Balogovcov

Neďaleko miesta, kde stál dnes už neexistujúci "kúnovský" kaštieľ sa nachádza druhý, tiež patriaci Baloghovcom. Budova je klasicistická, niekoľkokrát prestavaná a nachádza sa v susedstve kostola. Posledným majiteľom bol Rudolf Tarisch, ktorý ho v roku 1928 nechal dôkladne prestavať. Donedávna tu bol umiestnený Odborný detský liečebný ústav. Patril mestu Šurany, ktoré jeho prevádzku v roku 2012 zrušilo a budovu s priľahlým parkom v roku 2014 predalo.  

 

 

 

Kaštieľ Rudnyianszkych

Kaštieľ Rudnyianszkych

Aj neskorobarokový kaštieľ, ktorý sa nachádza uprostred obce, patril Baloghovcom. Z toho vidieť, aká bohatá bola táto rodina. Neskôr ho odkúpil Jozef Benčík, ženbou ho potom získal gróf Maximilián Barbó, ten ho predal Eugenovi Szontághovi a od roku 1916 sa jeho vlastníkom stal Ján Rudnyianszky. Nedávno, v rámci reštitúcií ho získali potomkovia rodiny Rudnyianskych, ktorí ho v minulom roku predali. Dnes je majiteľkou Mgr. Eva Girelli, ktorá kaštieľ opravuje.

Ďalšie info

 

Kaštieľ Ladislava Barlanghiho

Kúria Barlanghyovcov

Nachádza sa na  západnej strane obce smerom na Maňu. V roku 1862 ho dal postaviť postaviť Ladislav Barlanghyi (1793 - 1873) s manželkou Máriou rodenou Buzinkay von Buzinka (1798 -1890). Na veľmi krátku dobu kaštieľ zdedil ich syn Eduard Barlanghi (1824 - 1887). V roku 1890 veľkostatok a kaštieľ zdedil gróf Augustín Lipthay (1830 - 1914), ktorý majetok získal sobášom s Hermínou Barlanghi (1834 - 1910), dcérou Ladislava Barlanghiho. Gróf Augustín Lipthay bol obdivovateľom konských dostihov, sám na svojich statkoch v obci choval arabských plnokrvníkov. Táto vášeň sa mu stala osudnou, prišiel o časť majetku a ostávajcu časť predal v roku 1896 moravskému grófovi Karolovi Elbogenovi, ktorý ho vlastnil do vzniku prvej Československej republiky. V tomto období ho získala zámožná rodina Vojtech Szemzőa s manželkou Frederikou Máriou, ktorá v roku 1942 tragicky zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim. Vlastnili ho do roku 1944, kedy v kaštieli bola zriadená poľná nemocnica. Po znárodnení objekt slúžil do roku 1987 ako škola. V roku 1988 budovu v zdevastovanom stave a tiež znehodnotený  park kúpila súkromná osoba, ktorá ho zrekonštruovala do súčasnej podoby. Celková rekonštrukcia objektu bola dokončená v roku 2006. V areáli kaštieľa rastú mnohé vzácne dreviny ako platan javorolistý, ginko dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý.

(Mená uvedené v texte sú upravené podľa náhrobných kameňov a podľa dát na náhrobných kameňoch na miestnom cintoríne.  Historickým stavbám boli mená dávané po prvých staviteľoch.)

Kúria

Szemzöho malý kaštieľPoniže  kaštieľa dal Ladislav Barlanghy po roku 1870 postaviť  neoklasicisticú kúriu pre svoju dcéru Hermínu (1834 - 1910), ktorá sa vydala za grófa Augustína Lipthaya.  Bývali v nej do roku 1887. Lipthay sa neskôr presťahoval do veľkého kaštieľa a kúria bola prenajímaná statkárom. Po roku 1945 boli v kúrii zriadené byty a po roku 1985 bola urobená obnova. V súčasnosti je vlastníctvom súkromnej osoby a ako penzión slúži na rekreačné účely.

 

 

 

Kostol

Kostol

Barokový rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený medzi rokmi 1729-1741. V roku 1912 bola upravená jej strecha, keď pôvodný ihlanec bol vymenevý za cibuľovú strechu. Kostol prešiel niekoľkokrát prestavbou interiéru, výmenami oltárov a vnútorných zariadení. V roku 1990 bol na čelnej strane kostola vybúraný nový okenný otvor, do ktorého bola vložená vitráž Najsvätejšej trojice. Organ bol vyrobený r. 1892 firmou bratov Riegrovcov, píšťaly boli dolnené r. 1922. Vo veži sú dva zvony, podobne ako staré píšťaly boli zhabané r. 1916 na vojenské účely.

 

Studňa s čerpadlom na veterný pohon

Studňa s čerpadlom na veterný pohon

Národná technická pamiatka bola postavená okolo roku 1920. Vetrom poháňané čerpadlo vháňalo vodu do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Po r. 1945 studňa prestala byť používaná, dnes chýba veľké veterné koleso, vraj bolo odnesené na opravu do Technického múzea v Košiciach.

 Ďalšie info

 

 

 Budova Základnej školy v Trávnici

Budova Základnej školy v Trávnici

S výstavbou sa začalo na jar v roku 1914, po vypuknutí I. svetovej vojny sa stavba pozastavila. V pláne bolo vybudovať školu s tromi učebňami a tromi učiteľskými bytmi.Pokračovalo sa až na jeseň 1916 a už v októbri 1917 sa do školy mohli nasťahovať učitelia a začalo sa v nej vyučovanie. Budova ešte nebola riadne dokončená, bolo však možné dokončenú časť používať. Definitívne bola škola dostavaná až v roku 1924.