-A A +A
panorama

Baróč - kopec, osada, dedina, kláštor alebo zemianska kúria ?

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Medzi dedinami Trávnica a Podhájska v Novozámockom okrese sa nachádza kopec, ktorý nesie meno Baróč. Malý, nenápadný kopec medzi dedinami, ktorý svojou históriou možno predčil aj dediny vo svojej blízkosti. Pod kopcom preteká Trávnický potok, vytvára meander, a tým aj prirodzenú hranicu. Hrebeňom kopca prechádzali staré cesty smerom k Trávnici, Podhájskej aj na Pozbu.

Kopec aj jeho okolie bolo osídlené od nepamäti. Strategickú polohu kopca si určite všimli aj prví obyvatelia Slovenska, potom aj Kelti a neskôr aj Slovania, ktorí mu dali pravdepodobne aj meno.

O tom, že územie bolo osídlené od nepamäti, svedčia aj nálezy z rôznych období. Kedysi sa tu našiel hrob ženy, ktorú tu pochovali Kelti. Nevieme prečo tu bola pochovaná, či tadiaľto, len prechádzali, alebo tu mali aj niekde svoje sídlo. Viac hrobov sa tu nenašlo a ani sídlisko, ale keltská keramika sa dá ešte aj teraz nájsť popri oboch potokoch, aj popri Trávnickom, ako aj popri potoku Liska.

Neskôr tu mali svoje sídlisko pravdepodobne aj starí Slovania. Dá sa povedať, že kopec bol osídlený takmer nepretržite až do 17. storočia. Znaky osídlenia je tu možné badať po celom jeho okolí vo forme črepov ako aj spálených tehál.

Prvá písomná zmienka o Baróči je z roku 1231, kde sa prvýkrát spomína aj majiteľ usadlosti na Baróči: Louk de villa Burouch, Prvý raz sa tu spomína chotárny názov Erestrun(Horost, Heruest - v maďarčina spoluhlásku "ch" nepozná), ktorý sa s menšími obmenami zachoval dodnes pod názvom Chrastie (Papchrasť). Uvedené názvy jednoznačne poukazujú na slovanský pôvod. Podobne ako aj mená uvedené na tejto listine Predovvoj, Wechlou de villa Wolcaz, Videkus, Wechlou, Mikou de villa Fyus Meno Wechlou sa vo viacerých listinách vyskytuje v rôznej podobe(1237 Wichlav, 1255 - Wichloo a pod.). Pravde podobne ide o meno Václav, ktoré sa v Trávnici a v okolitých dedinách používa dodnes.

Píše sa rok 1256 nitrianska kapitula vydáva listinu, kde sa menia majitelia pôdy na Fýši, ktorá na východe začína pri území Berolch volanom a potom pokračuje až k rieke Žitava k miestu kde je mlyn. Je to prvá zmienka o mlyne na tejto rieke.

V roku 1299 sa vzájomne dohodli Peter a Štefan synovia Andrejovi s Ivankom, synom grófa Andreja o časť územia na Senči. Priniesli svoje listiny a priviedli aj svojich susedov : Thoma syna Peche z Belegu, Martina z Tond, ktorý priviedol Petra brata svojho, a tiež Paula z Fyša a Pursu z Baróča, ktorých Magister Ivanka priviedol.

A dohodli sa v ten istý deň pri kostole na Baróči. Toto je prvá zmienka o kostole. Zatiaľ nevieme komu bol kostol zasvätený, ale v tomto roku bolo v našom okolí darovaných veľa pozemkov cirkvi.

V roku 1354 kráľ Ladislav I. posiela do Veľkého pola svojich ľudí z Baróča, z Beši a Kolty.
V roku 1426 bola vybudovaná štátna cesta a most cez potok z Baróča na Pozbu, je to zaujímavý údaj, bola budovaná cesta smerom na Levice.
Od roku 1511 je snaha miestnych majiteľov o vyhlásenie šľachtickej kúrie toto sa podarilo až v roku 1521.
Po roku 1530 už v archívoch nie je zmienka o Baróči. Je dosť pravdepodobné, že ho zničili Turci.


O Baróči sú aj rôzne legendy:

Legenda o slepcovi - čo spoznal Fíšanov podľa nárečia na nejakej púti. Oslepili ho vraj ti mnísi, lebo u nich pracoval a videl, kde majú tajne chodby.
Legenda o panskom dievčati - že vraj mnísi uniesli nejaké pánske dievča, zemepán sa o tom dozvedel a dal vypáliť kláštor.

Názvy v starých listinách:

  • 1231 Burulch
  • 1256 Berolch
  • 1299 Borouth, Borouch
  • 1354-08-19 Borouch
  • 1426-08-02 Baroch
  • 1435-09-10 Baroch
  • 1464-05-17 Baroch
  • 1467-07-09 Baroch
  • 1468-06-30 Boroch
  • 1468-07-30 Baroch
  • 1470-12-14 Baroch
  • 1475-03-05 Baroch
  • 1511-08-17 Baroch
  • 1511-10-31 Baroch
  • 1514-04-19 Baroch
  • 1520-05-29 Baroch
  • 1521-04-27 Baroch

Používal sa aj názov Kaštielna hora, Kastiely hegy.

Autor: Ján Hindický